Danka: Chcem to mať inak, ako to mala moja mama

Keď som mala štyridsaťšesť, konečne som sa k tým informáciám dostala. A vtedy som si povedala: ja to chcem mať inak. Chcem sa na to pripraviť. Vedomá toho, že mnohé veci nebudem vedieť ovplyvniť – ale že záleží na tom, ako na ne budem reagovať.

Prvé signály prišli v období, keď začala mať moja mamina vážnejšie zdravotné problémy. Stresové obdobie, horúce leto. A zrazu – studený pot. Oblial ma celú, bez varovania.

Tvoríme Menopause Friendly pracovné prostredie

Povedala som to aj svojej šéfke. Pamätám si na jeden konkrétny moment – riešili sme niečo v práci, keď ma znova obial pot. Ona sa na mňa pozrela: „Je všetko v poriadku?" A ja som jej pokojne odpovedala: „Vieš čo, Lenka, mám teraz nával."

Jednoducho. Bez hanby. Bez vysvetľovania.

Potom prišla mozgová hmla. Mala som pocit, že hlúpnem – vypadávali mi mená, vypadávali mi súvislosti. Začal ma bolieť bedrový kĺb, musela som prestať behať. Pridala sa precitlivenosť, ktorú som predtým nepoznala.

Ale vedela som, čo sa deje. A to zmenilo všetko.

Nie som chorá. Toto je súčasť mojej cesty.

Čo mi naozaj pomohlo?

Práve toto vedomie mi pomohlo prijímať veci také, aké sú – a púšťať to, čo už v mojom živote nemá miesto. Veľmi mi pomáha pohyb. Kalanetika trikrát do týždňa je pre mňa doslova droga – v tom najkrajšom slova zmysle. Prechádzky v prírode. Telo, ktoré sa hýbe, myseľ, ktorá dýcha.

A pomáha mi vďačnosť. Za to, čo mám. Za to, čo som dokázala. Za svoju rodinu, za svoje deti, za ľudí, z ktorých pochádzam.

Keby som mohla niečo odkázať svojmu mladšiemu ja, povedala by som jej: "Uč sa. Buď zvedavá. Maj viac odvahy a viac ľahkosti. Menej kontroly. A predovšetkým – dávaj seba na prvé miesto."

Toto obdobie chcem prežiť v pohode – fyzickej aj psychickej. Je to čas prechodu, transformácie. Ale ja ho chcem prežiť vedome, s úsmevom. Inak, ako ho prežila moja mama.

A práve preto je také dôležité o tom hovoriť. Otvárať tieto témy. Nahlas. Bez hanby. Pre seba – a pre všetky ženy, ktoré prídu po nás.

‍