Alica: Ako som menopauze pozrela do očí skôr, než som čakala

Menopauze prišla skôr a musela som si poradiť

Volám sa Alica a chcem vám rozpovedať príbeh, ktorý možno zmení váš pohľad na menopauzu. A možno aj na seba.

Keď som mala 44 rokov a podstúpila hysterektómiu, zrazu som bola bez maternice. Bez vaječníkov. Vedela som, že to príde. Ale aj tak... bola to poriadna rana.

Myslela som si, že som pripravená. Mentálne. Roky zápasu s endometriózou, niekoľko operácií, desiatky liečení, množstvo umelých oplodnení – a jedno vytúžené dieťa ma vytrénovalo byť silná. A v našej rodine sa o ženských veciach hovorilo nahlas.

Menopauza u nás doma jednoducho nebola tabu. Ani u žien. Ani u mužov.

"Moja babka, mama, krstná... všetky si tým prešli. A doma sme to nikdy neschovávali pod koberec."

Lenže jedno je byť pripravená v teórii. A druhé je žiť to na vlastnej koži.

Keď realita zaúčala

Návaly tepla. Nespavosť. Spotené pyžamo každú noc. A potom prišlo to, čo nevidno:

Depresívne stavy. Izolácia. Zrazu som cítila, že už nevládzem. Ani v práci. Ani sama so sebou.

Najprv som si povedala, že to dám. Že som silná ženská, že čajíky to hádam vyriešia. Kúpila som si prírodné tabletky. Tlačila som to pred sebou ako sánky do kopca. Až kým ma ten kopec nezačal tlačiť späť.

Moment pravdy

Zlom prišiel, keď som si priznala, že sila nie je o výkone.

"Uvedomila som si, že si dávam zbytočné nároky. Že si to celé komplikujem. A že si nemusím nič dokazovať."

Objednala som sa ku gynekologičke. Nasadila som si menopauzálnu hormonálnu terapiu.

A niekde medzi prvou a treťou dávkou som sa zrazu vrátila k sebe.

Znova som to bola ja. So všetkým, čo ku mne patrí.

Moja záchranná sieť

Pomohla mi rodina. Môj muž, ktorý bol obrovskou oporou. Syn, ktorý si začal sám študovať symptómy menopauzy a predtým endometriózy, aby mohol byť pri mne a podporovať ma aj v tomto náročnom období.

Pomohlo mi bezpečné prostredie v práci, kde menopauza nebola niečo, čo by som musela tajiť. Dokonca som to povedala vedeniu našej firmy.

"Povedala som im, že mám menopauzu a že mám silné príznaky. A že potrebujem priestor. A viete čo? Išlo to."

‍Čo by som odkázala svojej “JA” spred rokov

Dnes by som svojej mladšej ja odkázala jediné:

"Nesúper so sebou. Nehraj sa na hrdinku. Máš právo na pomoc. A máš právo si veriť."

Som hlas ženy, ktorá zažila hormonálne búrky, operačné sály, aj tichá rána, keď som už nevládala vstať z postele.

Aj preto môžem dnes s plným presvedčením povedať:

"Daj svojim príznakom zmysel. Spoliehaj sa na svoje ženy. Na svojich mužov. Na svojho zamestnávateľa. Na seba. A prijmi pomoc."

Lebo menopauza nie je koniec. Je to nový začiatok. A ja som živým dôkazom toho, že sa to dá zvládnuť - nielen prežiť, ale skutočne žiť.

S láskou a vierou vo vašu silu,  

Alica