Katka: Môj príbeh zmeny

Keď telo začne hovoriť svojim jazykom

Začalo to nočným potením. Prebúdzala som sa v doslova premočenom pyžame, musela som sa prezliecť. Vtedy prišiel strach – čo ak mám nejakú vážnu chorobu? Potom to však po pár týždňoch prešlo. Tak som to nechala tak. Veď keď sa to stratí, nie je to nič vážne, však?

Dnes už tomu rozumiem lepšie. Bola to len prvá lastovička. Signál, že telo mi niečo skúša povedať. Perimenopauza, keď ju nečakáš, príde ako blesk z jasného neba. Nevolaná, nediagnostikovaná a hlavne - úplne nepredvídateľná.

Keď telo povedalo "dosť"

Bola som zvyknutá ísť naplno od rána do večera. A zrazu prišiel moment, keď som počas dňa potrebovala pauzu. Doslova sa mi zatvárali oči a musela som si ľahnúť, naozaj tie oči zavrieť, aspoň na pár minút. Nie preto, žeby som bola lenivá. Ale preto, že moje telo mi hovorilo - dosť. A ja som ho konečne začala počúvať.

Symptómy, ktoré sa nedajú prehliadnuť

Nie, nie je to len o menštruácii. 

Najprv únava, potom výpadky pamäte - mená ľudí, ktorých poznám už roky! 

Do toho silné krvácanie, potom prázdno. 

Nervozita, ktorú si odniesla najmä moja rodina. 

A napokon vertigo - pocit, že sa všetko točí.  Nielen hlava, ale aj život. Šoférovala som, viezla deti do školy a bála som sa. Veľmi. Lebo som sa cítila ako na lodi. 

Doktor to uzavrel ako niečo neurologické. Nikto nespomenul hormóny. Menopauzu. Vraj som na to ešte mladá a mám veľa stresu. Mám. Ale nebolo to len o tom.

Ako myslieť na seba, keď nevieš ako

Dlho som bola posledná v poradí. Aj preto, lebo mám doma dieťa so špeciálnymi potrebami. A nebolo kam uhnúť. Až keď som začala kolabovať ja, keď som nevládala nielen psychicky ale ani fyzicky, pochopila som jednu vec: Keď mama nie je v pohode, nie je v pohode nikto.

Postupne som začala meniť tempo. Učila som sa dávať si pauzy, dopriať si oddych, viac počúvať samú seba. Pomohli rozhovory s priateľkami - úprimné, nekompromisné, o krvácaní, o strachu, o únave, o tom, čo s nami toto obdobie robí. 

Malý tip ako sa cítiť menej v strese, kedy “to” príde? Mne pomohli menštruačné nohavičky - pocit bezpečia, ktorý mi umožnil byť viac v pohode. A samozrejme vedomie, že v tom nie som sama.

Odkaz pre svoju mladšiu “JA”

Počúvaj sa. Keď si na prvom mieste, nie si sebecká. Si len dospelá žena, ktorá vie, čo potrebuje.

A ešte niečo. Mám dcéru. Nechcem, aby raz vyrástla na ženu, ktorá sa obetuje pre všetkých a zabudne pritom na seba.

Chcem jej byť vzorom. V tom mať sa sebecky na prvom mieste - rebélia, ktorá je tichá, ale zásadná. V láskavosti, ktorá sa začína vzťahom samej k sebe. V prijatí, že aj keď sa telo mení, identita zostáva.

Stále som to ja.

Silnejšia. Všímavejšia. Viac doma v sebe.

Vaša Katka