Anna: Keď som prestala bagatelizovať signály svojho tela

Telu treba načúvať

Volám sa Anna a chcem sa s vami podeliť o niečo, čo ma dlhé roky sprevádzalo a čo som najprv úplne ignorovala. Môj príbeh s perimenopauzou začal krátko po štyridsiatke a ak by som mala byť úprimná – ešte stále sa vo vnútri neho nachádzam.

Keď telo začne hovoriť inak

Všetko sa začalo nenápadne. Začala som sa extrémne potiť, hlavne v noci. Spánok sa stal mojím nepriateľom – nebol problém zaspať, ale to pravidelné nočné budenie a neschopnosť znova zaspať. K tomu sa pridala únava, ktorá ma potom sprevádzala po celý deň.

Ale viete, čo som si hovorila? „To je určite stres. V práci je toho veľa. Je to normálne."

Priznám sa, že pred desiatimi rokmi som ani nevedela, čo je perimenopauza. Jednoducho som to nespájala. Až keď sa pridružilo vypadávanie vlasov a syndróm suchého oka, začala som si uvedomovať, že sa deje niečo vážnejšie.

Moment pravdy

Vlastne som na to prišla práve kvôli tým suchým očiam. Keď som si o tom syndróme začala čítať, zistila som, že by to mohlo súvisieť s hormonálnymi zmenami. A tu sa mi začalo skladať puzzle.

Skúšala som to najprv prirodzene – bylinné čaje, výživové doplnky z lekárne. Ale nič z toho nestačilo. Únava bola neznesiteľná, menštruácia nepravidelná a extrémne bolestivá. A tie výkyvy nálad...

Keď som si pozrela všetky príznaky perimenopauzy, nebolo ani jedného, ktorý by som nespĺňala.

Rozhodnutie, ktoré mi zmenilo život

Povedala som si: „Aj keď som len štyridsiatnička, možno je to práve toto." Išla som k odborníkovi a požiadala som o hormonálny rozbor krvi. Výsledky potvrdili moje podozrenie.

Začala som s hormonálnou substitučnou liečbou. Nebolo to jednoduché – mám poruchu zražanlivosti krvi, problémy so štítnou žľazou, takže som musela  navštíviť hematológa aj endokrinológa. Ale nakoniec mi dali zelenú.

Cesta nebola rovná

Budem úprimná – začiatky boli náročné. Prvé týždne som mala extrémne závraty, kvalita života bola dokonca horšia. Uvažovala som, či v tom pokračovať. Ale po mesiaci sa to začalo zlepšovať a dnes už ani neviem, že nejaké lieky beriem.

Výsledky, ktoré stáli za to

Dnes, po troch rokoch hormonálnej liečby, môžem povedať, že sa môj život zlepšil o 80-90%.

Čo sa zmenilo:

• Konečne spím! To bolo pre mňa najpodstatnejšie
• Nepotím sa už vôbec, ani v noci
• Prestali mi vypadávať vlasy
• Pleť je výrazne lepšia
• Schudla som na pôvodnú váhu 
• Mám viac energie
• Cítim sa spokojnejšie a krajšie 

Odkaz žene, ktorou som bola

Keby som mohla povedať niečo svojej mladšej ja, bolo by to toto:

Milá moja, nehanbi sa za to, čo prežívaš.Dôveruj svojej intuícii a navštív lekára čo najrýchlejšie. Neodkladaj to. Mohla by si si ušetriť roky nevyspatosti a únavy.

Všímaj si seba intenzívnejšie. Nebuď len ponorená do sveta svojich detí a práce. Nájdi si čas na seba a buď k sebe úprimná. Keď cítiš, že niečo nie je v poriadku, navštív lekára. Nevyhováraj sa, že si príliš mladá. Či máš 39 alebo 40 – dôveruj svojim inštinktom.

Stále som to ja

Dnes môžem povedať: Stále som to ja. Len lepšia verzia seba samej. Vyspatá, spokojná, plná energie. Ako ženy si potrebujeme uvedomiť, že sa chceme cítiť krásne a v pohode vo svojom tele – a to je úplne v poriadku.

Perimenopauza nie je koniec sveta. Je to len ďalšia etapa, ktorú môžeme zvládnuť dôstojne, ak si dovolíme o pomoc požiadať včas.

Najväčšie ponaučenie? Návšteva odborníka mi pomohla najviac. Keby som to nebola išla riešiť, trpela by som dodnes.